A všetkým dobrú noc!
____________________________________
To bola len otázka času, než sa Santa Claus tiež ocitol na muške neandertálskeho oka amerických tajných služieb. Napokon, občianstvo Santa Clausa je neznáme a prekračuje hranice bez pasu alebo inej formy identifikácie. A nikto nevie, či vôbec má platnú pilotnú licenciu.
I keď je jeho obraz dobre známy, v záznamoch americkej hraničnej kontroly niet žiadnej oficiálnej fotografie a nikto mu nikdy neodobral odtlačky prstov, ani ho neprehliadal. A čo je ešte znepokojujúcejšie, ten odovzdáva deťom balíčky všade vo svete, vrátane tých detí, čo sa nachádzajú v osi zla. Pokiaľ ide o túto aktivitu, jeho motiváciám sa nerozumie; je tu len akási hmlistá generalizácia o jeho dobrote a veľkorysosti voči všetkým. Očividne je tým najväčším vodcom pre potenciálnych teroristov.
Až po obdržaní niekoľkých naliehavých žiadostí od ministerstva zahraničia o okamžité stretnutie vo Washingtone sa urobilo rozhodnutie preniknúť do Santovho ústrania na severnom póle. Čo je také zvyčajné u ľudí, čo dnes riadia Ameriku, pokiaľ ide o takéto záležitosti, pre tento účel nasadili letku amerických najsmrtonosnejších strojov. Nikdy neviete, na čo môžete naraziť na takom neprívetivom mieste.
Keď lietadlá prvý raz preletovali nad ľadovou tíšinou dielne na severnom póle, jeden z pilotov sa rozhodol zniesť nižšie, aby sa mohol lepšie prizrieť. Bol to taký ten typický smelý nalietavač a jeho chvost pritom nechtiac narazil na jediný drôt široko-ďaleko - telegraf severného pólu, čo malo potom za následok, že lietadlo sa zrútilo do dielne ako ohnivá guľa, za výbuchov ton výbušnín a rôznej munície na palube.
Santa a pani Clausová vybehli zo svojej snehom pokrytej perníkovej chalúpky, aby videli, čo sa stalo, pokúšajúc sa upokojiť vystrašených sobov, aby neutiekli alebo neuleteli.
Hore, na potemnelej klenbe oblohy, iní piloti pozorovali explóziu a videli vo vzduchu dymové stopy po raketách. Takisto videli horúčkovitú aktivitu dolu a rýchlo došli k záveru, že ich kamarát sa stal obeťou proti-lietadlového útoku. A tak zlietli smerom nadol v útočnej formácii, trhajúc na kusy rýchlou streľbou z ťažkých zbraní všetko pred sebou.
Väčšina sobov sa zrútila do snehu, rozlievajúc teplú krv po modro-bielom povrchu. Aj väčšina škriatkov padla, lapajúc po dychu. Pani Clausovú trafili rovno do hlavy a hneď odpadla. Santa sa hrdinsky snažil dostať k nej, ale uvedomil si, že situácia je beznádejná, a tak sa obrátil, bežiac v temnote, za doprovodu Prancera, jediného soba, ktorý to prežil.
Jediným svedkom tej masakry je škriatok, ktorý teraz žije niekde v Kanade pod inou totožnosťou, obávajúc sa o svoj život. Len vďaka jeho výpovedi vieme teraz niečo o osude Santa Clausa.
Keď si piloti uvedomili strašný omyl, ktorého sa dopustili, zhodili na miesto bomby s bielym fosforom v úmysle zahladiť všetky stopy. Celý severný pól sa rozžiaril a v diaľke bolo vidno Santa Clausa a Prancera na veľkej ľadovej kryhe, plávajúcej na temnom mori a ľad všade popraskaný a oslabený kombinovaným účinkom bieleho fosforu a rokov globálneho otepľovania.
O pár hodín nato sa k Santovi a Prancerovi priblížil bubnujúci zvuk čiernej helikoptéry. Škriatok mohol zo svojho úkrytu v snehovom záveji počuť len prerývané zvuky výkrikov, nesúce sa temnotou, ale zdalo sa mu, že z helikoptéry vystúpili ozbrojení muži, zastrelili Prancera, spútali Santu, postrkujúc ho do temného, bubnujúceho stroja. Škriatok začul slovo, ktoré pripomínalo "Guantanamo" a odvtedy už o Santovi nik nepočul.
Správy o jeho neblahom osude sa dostali na Červený kríž a také organizácie ako Amnesty International, čo potom viedlo k skúmaniu tej záležitosti, ale americká vrchnosť na ne odpovedá len mlčaním.
_______________________________________
John Chuckman, The Truth Seeker
